„Chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli.“ Ježiš sa po rozmnožení chleba javí ako ideálny prorok Mojžiš. Chlieb z neba, čiže manna, udržiavala za čias Mojžiša Izraelitov na púšti pri živote. Ale bolo to len na istý čas, napokon všetci na púšti zomreli, aj Mojžiš. Až nové pokolenie vošlo do zasľúbenej zeme pod vedením Jozueho. Ježiš túto situáciu využíva na to, aby voviedol poslucháčov k hlbšiemu zamysleniu.
Je však rozčarovaný z toho, že poslucháči sa zastavujú pri tak malej veci, ako je chlieb pre telo. Zatiaľ, čo Boh im chce dať oveľa viac. Ľudia zvyčajne prosia Boha len o pominuteľné veci, ako je pokrm alebo telesné zdravie, a to je málo. Zároveň to bráni rozvoju ich vzťahu. Od ľudí však často očakávame to, čo nám nemôžu dať. Takýto postoj môže oslabiť, dokonca zničiť aj najlepšie sa vyvíjajúce medziľudské vzťahy.
Ježiš ponúka chlieb, ktorý nepominie a udrží ľudský život navždy. Ak túžime a prosíme Boha o niečo menšie, než je On sám, tak neporozumieme Eucharistii, ani láske, ani slovám vezmite a jedzte, vezmite a pite. Boh je pripravený dať sa človeku úplne, celý a navždy. Modlime sa za takúto túžbu a taký hlad, čiže prijímať Božie dary celým životom, vôľou i dušou. Lebo až vtedy budeme mať dôvod žiť naveky.
Fr. Šimon OP
