Ježiš prišiel na sviatky do Jeruzalema. Pri Ovčej bráne bolo „množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých“. Upriamuje pozornosť na istého človeka, chorého už tridsaťosem rokov. Chorý na nekonkretizovanú chorobu. Môžeme povedať, že bol chorý na svoju chorobu. Ježiš sa ho pýta: „Chceš ozdravieť?“ Odpovedal mu: „Pane, nemám človeka.“ Jeho choroba bola, že nemal človeka. Je to najčastejšia choroba ľudí. Ľudí pasívnych, bezradných, celý život čakajúcich na pomoc od človeka.
Ježiš mu vravel: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ Je to zároveň typ uzdraveného, ktorý nevytvorí žiaden vzťah s Ježišom. Hoci ho Ježiš dvakrát osloví, tento človek neuverí v Ježiša. Spočiatku nevie, kto ho uzdravil. Nakoniec odíde k Židom. Je možné obdŕžať veľa darov v živote a nepoznať ich pôvodcu. Nevedieť, komu mám byť skutočne vďačný. Môžeme sa v živote tešiť, a nevedieť, kto nám dáva šťastie. „Veď kto ti dáva vyniknúť?! Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal?“ (1 Kor 4, 7)
Ježiš mu povedal: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.“ Človek môže byť zdravý a nežiť. A človek môže byť chorý a žiť plnohodnotne. Včera sme počuli o viere kráľovského úradníka aj celej jeho rodiny. Chcel zdravie pre syna a dostal a prijal aj život, čiže vieru. Jeden človek bol devätnásť rokov ochrnutý. Kamarát sa ho pýtal: „Chceš byť opäť zdravý?“ Ochrnutý mu povedal: „Vieš čo, ani nie. V tejto chorobe som spoznal Ježiša“.
Fr. Šimon OP
