Ježiš a duša - akad. maliar Ladislav ZáborskýMojžiš bol jediný, kto sa mohol priblížiť a rozprávať s Bohom na vrchu Sinaj. „Kňazi a ľud nech sa neopovažujú vystupovať k Pánovi, aby ich nezahubil!“ (Ex 19, 24) Evanjelista Matúš predstavuje Ježiša ako nového Mojžiša, ktorý v Reči na vrchu, (Mt 5-7 Kapitola) je obklopený poslucháčmi. Vzdialený Boh sa stáva blízkym. Ježiš povzbudzuje svojich poslucháčov, aj nás, vytvárať najväčšiu blízkosť a dôveru voči Bohu, akú majú deti voči rodičom: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“

Ježiš nás pozná: „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia.“ Ježiš vie, že dar, ktorý svojim poslucháčom ponúka, lásku Otca, je taký veľký, že sa môžu zľaknúť, rozochvieť a povedať si: „Mne je to vzdialené, nedosiahnuteľné, lepšie bude nezaoberať sa takými vecami.“ On sedemnásťkrát v Reči na vrchu opakuje slovo otec. Aby sme v dôvere a s odvahou dávali najavo, že chceme byť úplne v rukách Otca, ktorý nikdy neopustí tých, ktorým zveril svoje Slovo.

Aj učiteľka modlitby, svätá Terézia Avilská, (1515-1582) povzbudzuje všetkých veriacich slovami: „Niet žiadneho dôvodu, pre ktorý by ľudia žijúci vo svete nemali rásť v modlitbe. Až do najvyšších príbytkov, po premieňajúce zjednotenie. Skúsenosť Božích vecí a ustavičné zjednotenie s Bohom v modlitbe sú určené pre každú osobu, pre každého v Cirkvi.“

Fr. Šimon OP