Zasiahnutý svetlom - akad. maliar Ladislav ZáborskýLk 4, 24-30

„Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti.“ Slepota a závisť rodákov prinútili Ježiša, aby šiel preč. Dlhodobé poznanie im bránilo rozpoznať tajomstvo v ňom ukryté. Nie sú si vedomí vlastnej chudoby, preto ich nemôže obohatiť. Nie sú si dostačujúco vedomí vlastnej slepoty, a preto nedokážu prijať svetlo. Božie slovo sa v nich nemohlo zakoreniť. Ich srdce sa stalo ešte tvrdšie.

Otcovia cirkvi zatvrdlivosť pripodobňujú k slnku, ktoré slúži životu. Slnečné lúče sa môžu stať prameňom zatvrdnutia, keď namiesto trávy pripravenej naplniť sa jeho energiou, nájde na svojej ceste blato, ktoré pod jeho vplyvom dokáže iba stvrdnúť. „Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.“

Najväčšia ťažkosť našej viery spočíva v tom, že spása, večný život je zadarmo. Neustále opakovať ľahké veci, v tom spočíva najväčšia ťažkosť. Ako to vyjadrila Simon Weil (1909-1943): „Ľahkosť spásy je pre nás ťažšia než akékoľvek úsilie.“

Fr. Šimon OP

Share This