Aké je nám blízke stotožniť sa s Petrom, ktorý sa bráni, aby mu Ježiš umýval nohy. Veď učiteľ a pán, ten, koho si tak vážil, vstáva od stola a začína umývať učeníkom nohy. Je tomu ťažké porozumieť. V poslednom geste Ježiš čelí otázke Adama, či si vystačím v živote bez Boha a ja sebou vyplním miesto, ktoré mu patrí? Alebo si v hĺbke srdca uvedomím, že slúžiť Bohu prinavracia človeku dôstojnosť a robí ľudí ľudskejšími? Koľko nešťastia do života priniesla túžba ľudí hrať sa na bohov? A koľko požehnania prinieslo vedomie našej krehkosti v Božej blízkosti?
Pane, učíš nás lekcie, ktorým nie je ľahké porozumieť, no je lepšie neskôr ako vôbec.
Fr. Irenej, OP
