Dnešný úryvok evanjelia sa udial viac ako rok pred Ježišovým umučením po zázračnom rozmnožení chleba a rýb, a nasýtení piatich tisícov mužov okrem žien a detí. Všetci sú v eufórii a chcú Ježiša urobiť kráľom. Ježiš takýto scenár odmieta a odoberie sa do samoty. Apoštoli sú z neho sklamaní, preto sa rozhodli opustiť ho a vrátiť k predošlému spôsobu života. Lenže opustením Ježiša ich problémy nekončia. „Dul silný vietor a more bolo rozbúrené.“
Apoštoli sa dostávajú do hlbokej depresie a okusujú dno beznádeje. Ježiša sa bytostne dotýka dramatická situácia, ktorú prežívajú apoštoli, a nikdy ich neprestáva milovať. Ich problémy im odkryli Jeho prítomnosť. Začínajú vidieť hlbšiu pravdu, ktorú povrchné oko nevidí. Ježišova neprítomnosť je vždy inou formou prítomnosti.
Ježiš sa približuje k učeníkom a prvý pocit, aký zakúšajú, je strach. Prečo? Majú pocit viny. Ježišova prítomnosť ich srdce napĺňa bolesťou. Zľakli sa. Strach bol spočiatku spôsobený pocitom viny a postupne sa prerodil na ľútosť srdca, vyvolanú blízkosťou Pána. Majú prenikavejší zrak, vidia svoje hriechy, svoju zradu, vzdialenie sa od Neho. Preto v Ježišovom zvolaní je: „Ja som to, nebojte sa.“
Fr. Šimon OP
