„Človek spravodlivý.“ Tak opísal evanjelista Matúš svätého Jozefa. „Je ako strom zasadený pri vode, čo prináša ovocie v pravý čas, a jeho lístie nikdy nevädne; darí sa mu všetko, čo podniká“. (Ž 1, 3) „V zákone Pánovom má záľubu a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou.“ (Ž 1, 2) Jozef je človek preniknutý, stotožnený a vedený Božím slovom.
„Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala dieťa.“ Boží zákon mu neumožňoval inú možnosť ako trest smrti ukameňovaním (Dt 22, 23-14). Jeho situácia musela byť hrozná. Hľadá východisko, zachrániť svoju povesť alebo život Márie? Musí sa rozhodnúť, či na prvé miesto postaví dôveru voči Márii alebo vernosť Zákonu. Keď o tom hlboko premýšľal: „Zjavil sa mu vo sne Pánov anjel“. Tým chce evanjelista podotknúť, že Jozef nielen dňom i nocou rozjíma nad Pánovým slovom. Jozef je aj prorok. Chce preniknúť do jeho podstaty a porozumieť významu vecí. Vnútorná cesta Jozefa sa podobá noci, krátko pred svitaním.
Spoznanie Božej vôle, mu dáva odvahu a schopnosť zanechať istoty Zákona. Iba tak sa mohol odovzdať darom Ducha svätého a dôvere Márii. V tomto vidíme opravdivý prechod od litery k duchu. Dovtedy verný Zákonu, je teraz postavený pred takú novosť v dejinách, že musí zmeniť náboženské zvyklosti, ktorých sa škrupulantne držal. Týmto sa úplne vystavil riziku viery. Vďaka Jozefovi môžeme lepšie porozumieť tomu, že poslušnosť Božiemu slovu prináša zo sebou paradoxne prekročenie Zákona. Je to preto, aby mohol zaručiť opravdivú poslušnosť nie Písmu, ale Slovu, ktoré sa ukrýva v Písme.
„Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel.“ Nové chápanie skutočnosti sa stalo pre neho novým prikázaním: „A prijal svoju manželku“. Rozhodol sa definitívne a neodvolateľne. V Synovi Márie zakúsil radosť a odkrytie prítomnosti nového Jozueho, ktorý vovedie nový Boží ľud do tak vytúženej zasľúbenej zeme.
Fr. Šimon OP
