Marek Križin, Melichar Grodziecky SJ, Štefan Pongrácz SJ
Relikvie ex ossibus (z kostí)
Slovenská Cirkev má vo veľkej úcte troch košických mučeníkov. Hoci ani jeden z nich nebol rodom Slovák, všetci traja na sklonku svojho života pôsobili na Slovensku a tam aj vydali hrdinské svedectvo viery mučeníckou smrťou. Bolo to v období veľkých politických, vojenských a náboženských búrok na začiatku 17. storočia.
Svätý Marek Križin sa narodil roku 1588 alebo 1589 v mestečku Križevci na území dnešného Chorvátska. Od roku 1600 študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni a neskôr v Štajerskom Hradci. Odtiaľ prešiel do Ríma, kde bol vysvätený za kňaza. Po návrate do Uhorska istý čas vyučoval na trnavskej kapitulnej škole. Neskôr bol kanonikom ostrihomskej kapituly a napokon správcom bývalého benediktínskeho opátstva v Krásnej nad Hornádom pri Košiciach.
Svätý Melichar Grodziecky pochádzal zo sliezskeho Tešína, kde sa narodil pravdepodobne roku 1584. Podobne ako Marek Križin študoval aj on na jezuitskom kolégiu vo Viedni. Ako 19-ročný vstúpil do jezuitského noviciátu v Brne. Po skončení noviciátu študoval a medzitým aj vyučoval na viacerých miestach. V Prahe bol v roku 1614 vysvätený za kňaza. V decembri 1618 ho predstavení vyslali do Košíc ako kaplána cisárskych vojsk.
Svätý Štefan Pongrácz sa narodil roku 1582 alebo 1583 v obci Alvinc v Sedmohradsku. Po skončení stredoškolských štúdií sa rozhodol vstúpiť do jezuitskej rehole. Štúdiá konal v Prahe, v Štajerskom Hradci a roku 1615 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil v Humennom, kde bol kazateľom a prefektom štúdií na jezuitskom kolégiu. Od roku 1618 účinkoval v Košiciach a na okolí.
Utrpenie troch kňazov sa začalo 3. alebo 4. septembra 1619, keď Bethlenovo vojsko pod vedením Juraja Rákocziho obsadilo Košice. Situáciu vo väzení im sťažoval citeľný hlad a smäd a žiadali od nich, aby sa zriekli katolíckej viery. Kňazi to však rozhodne odmietli. Vojaci s nimi surovo zaobchádzali a tvrdo ich mučili. Jeden druhému sa vyspovedali a hlasito sa modlili. Nakoniec všetky tri nehybné skrvavené telá hodili do odpadovej žumpy. Ich telá vďaka snahám palatínovej manželky Kataríny Forgáčovej, rodenej Pálffyovej boli pochované v Nižnej Šebastovej, neskôr v Hertníku pri Bardejove a nakoniec boli s úctou uložené v Trnave, kde sa nachádzajú dodnes. Po viacnásobnom prešetrení života a smrti týchto umučených kňazov ich dňa 15. januára 1905 vyhlásil za blahoslavených pápež Pius X. a za svätých pápež Ján Pavol II. dňa 2. júla 1995 v Košiciach, počas svojej návštevy Slovenska. Ich sviatok sa slávi každoročne 7. septembra.
Pomoc: patróni eRka, slovenskej provincie Spoločnosti Ježišovej (jezuitov), spolupráce medzi diecéznym a rehoľným klérom; za zachovanie katolíckej viery na Slovensku.
„My už onedlho vystúpime do neba k nášmu Spasiteľovi. Bojuj aj ty ako Kristov služobník, aby si získal veniec nebeskej slávy.“ (Zo slov umierajúceho sv. Štefana Pongrácza)
