Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: 27. september 1433, Kazimierz (Kraków), Poľsko
Smrť: 3. máj 1489 (55- ročný), Kazimierz (Kraków), Poľsko
Beatifikácia: 18. apríl 1993, sv. Ján Pavol II.
Kanonizácia: 17. október 2010, Benedikt XVI.
Sviatok: 3. máj (v Poľsku: 5. máj)
Životopis: Svätý Stanislav Kazimierczyk Sołtys bol dlho očakávaným a vymodleným dieťaťom Mateja a Hedvigy Sołtysovcov. Už od skorého detstva bol spätý s Kostolom Božieho tela v Kazimierzi. Tu prijal sviatosť krstu a neskôr vo farskej škole si osvojil základy kresťanskej náuky. Keď dosiahol požadovaný vek zapísal sa na Univerzitu v Krakove, kde študoval až do veku 23 rokov, kedy získal doktorát. Krátko nato sa rozhodol vstúpiť do Rádu lateránskych kanonikov – kongregácia, ktorú poznal už od detstva, pretože bol farníkom Kostola Božieho tela. Aká veľká musela byť jeho pokora, trpezlivosť, mravná čistota, umiernenosť, keď jeho životopisci nimi zostali takí ohromení a zhodne hovoria o týchto čnostiach zbožného rehoľníka. V roku 1456 prijal kňazskú vysviacku. Svätá omša pre neho bola vždy mimoriadne dôležitou udalosťou – ňou začínal každý svoj deň. Vychýrenou sa stala aj jeho výrečnosť v kázaní, ktorá mu ďaka uchvacujúcim homíliám plných zápalu umožnila zozbierať prehojnú úrodu v srdciach ľudí. Svätý Stanislav bol taktiež vychovávateľom mladých rehoľníkov, ktorým sa vždy snažil vštepovať lásku k Najsvätejšej sviatosti, podobnú tej jeho. Mladí rehoľníci ho mali vo veľkej úcte a prejavovali mu dôveru, pretože ich nielen vyučoval kresťanskú náuku, ale usiloval sa dosvedčovať ju, a to úspešne, aj svojím životom. Angažovanosť, s ktorou pristupoval ku kláštorným záležitostiam, starostlivosť a pozornosť venovaná novicom a chudobným, ktorí zaklopali na kláštornú bránu, usilovnosť, s ktorou si pripravoval homílie, oddanosť pri počúvaní svätých spovedí a nakoniec jeho rýdza a vrúcna zbožnosť mu získali veľkú vážnosť i rešpekt a v druhých vzbudzovali veľkú povesť svätosti. Toto povedomie zosilnelo hneď po jeho smrti, pretože už v prvom roku od jeho úmrtia začali veriaci prosiť Boha o jeho príhovor. Kláštorné kroniky uvádzajú takmer 200 vypočutých prosieb, ktoré sú pripísané jeho orodovaniu. Na druhej strane už súčasníci Stanislava a taktiež tí, ktorí žili neskôr, zaznamenávajú svedectvá, ktoré hovoria o jeho znamenitom živote a vynikajúcich čnostiach.
Pomoc: patrón mimoriadnych rozdávateľov svätého prijímania, workoholikov.
„Niekedy sme z modlitby unavení, myslíme si, že modlitba nie je v živote veľmi užitočná, že nie je veľmi účinná. Sme preto v pokušení venovať sa činnosti, používať všetky ľudské prostriedky na dosiahnutie svojich cieľov, namiesto toho, aby sme sa obrátili k Bohu. Boh je však stelesnením štedrosti, je milosrdný, a preto je vždy pripravený vypočuť modlitby. Preto by sme nikdy nemali strácať nádej, ale vždy by sme mali byť vytrvalí v modlitbe.“ (Z homílie Benedikta XVI. pri kanonizácii sv. Stanislava Kazimerczyka)
