Spravodlivosť zákonníkov a farizejov môžeme nazvať postojom: „To stačí, mňa sa to netýka.“ Nekradnúť, nezabíjať, v nedeľu ísť na svätú omšu, piatky nezjesť mäso, raz v roku sa vyspovedať… to stačí. Spokojnosť so splnením normy. Správanie navonok, po istú hranicu a dosť. Sú to škrupulanti, prepočítavajú predpisy, ale nekladú si otázky, či je možné alebo dobré ísť ďalej, urobiť niečo viac a riadiť sa aj veľkodušnou slobodou lásky. Ako džbán alebo pohár, keď naplníme po okraj, viac už neprijme.

„Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.“ Kľúčom do nebeského kráľovstva je väčšia spravodlivosť. Naša spravodlivosť má byť väčšia o Ježiša. Je darom, ktorý môžeme len prijať. Učenie, ktoré predpokladá lásku, ktorá vychádza z vnútorného podnetu a nekalkuluje. Ježiš poslucháčom, aj nám dnes, nepredstavuje zákon, ale správanie Otca. „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ (Mt 5, 48)

Origenes (185-254) predstavuje dva typy dokonalosti ako realizovanie plánu. Architekt vytvorí projekt domu. Dokonalosť dosiahne vtedy, ak je dielo dokončené. Druhý typ dokonalosti spočíva na postupovaní smerom k cieľu. Ak si za cieľ postavíme pravdu, ktorá z definície je vždy pred nami, tak dokonalosť je neustále zdokonaľovanie. Každá dosiahnutá etapa je odrazovým mostíkom, ísť k ďalšej.

Cieľom ľudskej dokonalosti je správanie Otca, a tým je zmierenie. Svätý Gregor z Nyssy (338-394) to vyjadril: „Dokonalosť spočíva v poznaní, že ju nikdy nemožno úplne dosiahnuť.“ V tejto súvislosti Origenes doplnil, že práve preto patriarchovia Abrahám, Izák, Jakub nestavali domy, ale bývali v stanoch. Uvedomovali si, že na tomto svete nemáme definitívne miesto. Neustále kráčali v ústrety Pánovi, schopní prijať jeho dary.

Fr. Šimon OP

Share This