Eucharistia v sebe ukrýva silu schopnú premôcť smrť. Ježiš to hovorí zreteľne: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky.“ Ježiš veľmi túži, aby sme zazreli večný život v našom svete. Čím viac sa Boh snaží priblížiť človeku, tým viac sa to ľuďom zdá nemožné. A šomrali jeho súčasníci a šomrú mnohí aj v dnešnej dobe, že to je nemožné. Ježiš vychádza aj dnes ku každému človekovi so srdcom na dlani.
„Všetkých bude učiť sám Boh.“ (Iz 54, 13) Cez prijatie Ježiša do nášho života, ktorý pozná Otca a môže nám o ňom rozprávať. Predovšetkým chce vojsť s každým človekom do veľmi blízkeho vzťahu. Učiteľka Cirkvi, svätá Terézia Avilská (1515-1582) povzbudzovala ľudí k tomu, aby sa nebáli pracovať na vzťahu s Ježišom. Aby si predstavili Pána, ktorý už stojí pri nich s láskou a pokorou, a chce ich učiť. Len hľadieť na Neho, nič viac nechce, a kto bude chcieť, nájde ho.
Terézia poznala ľudskú prirodzenosť a vedela, že treba začínať od niečoho konkrétneho. Odporúča obrázok alebo sošku nášho Pána, a pred týmto vyobrazením sa s ním čo najčastejšie rozprávať. Boh sa nenachádza na odľahlej planéte. Hľadajme Pána v najhlbšom centre svojho bytia. „Ktokoľvek sa dokáže sústredene zamknúť v malom nebi svojej duše, ktorá sa stala príbytkom Toho, ktorý stvoril nebo i zem, a zvykne si nehľadieť na vonkajšie veci a bude hľadať takéto miesto na modlitbu, kde sa nič iné nedostane do jeho uší, ten nech si je istý, že ide veľmi dobrou cestou a čoskoro mu bude dané piť vodu z prameňa, ku ktorému sa rýchlym krokom približuje.“
Fr. Šimon OP
