Človek pred tajomstvom Boha - akad. maliar Ladislav ZáborskýJn 4, 43-54

Dnešné evanjelium nám predstavuje dramatické volanie otca celého ľudstva, ktorý prežíva smrteľné ohrozenie, vpísané do ľudskej prirodzenosti. Uvedomuje si to a prichádza k presvedčeniu, že Ježiš z Nazareta môže byť spasiteľom. „Pane príď, skôr ako mi syn zomrie.“ Keď porovnáme kráľovského úradníka z dnešného evanjelia s Abrahámom alebo Adamom, otvára sa pred nami úplne nový horizont. Už nielen Izrael zakúša uzdravenie svojho vzťahu s Bohom, ale celé ľudstvo, ktoré je vyjadrené v slovách prosby kráľovského úradníka. Ak je to volanie celého ľudstva, má sa stať aj naším volaním, ktoré sa spontánne rodí z hĺbky nášho utrpenia.

Ježiš, zdá sa, akoby nesplnil prosbu tak, ako si prial úradník. Nešiel s ním, ale povedal mu, že syn žije. Lenže jeho syn síce zomieral, ale nebol mŕtvy. Mohol pochybovať, nahnevať sa na Ježiša, ale neurobil to. „Choď, tvoj syn žije!“ On uveril Ježišovmu slovu a šiel. Čo znamená žiť? Veriť bez toho, aby som žiadal znamenia. Je to aj nové narodenie do viery. Ježiš nepovedal, tvoj syn je zdravý. Lebo život je viac než zdravie. Žiť znamená byť vo vzťahu s tým, ktorý je Život. Je to aj predpoveď zmŕtvychvstania. Dnešný zázrak sa deje na tretí deň, tak ako prvý zázrak v Káne Galilejskej. Plán Boha nie je predlžovať pozemský život. Ale nová skutočnosť, nový život, ktorý začína v skutočnom uverení. „Uveril on i celý jeho dom.“ Viera, ktorá sa prenáša na iných, je viac než telesné zdravie.

Uverme, aby sme videli, že Ježiš aj nám chce dať vždy viac než si zasluhujeme a žiadame. Prosme dnes za dar opravdivej viery Ježišovi.

Fr. Šimon OP

Share This