Po vzkriesení štyri dni mŕtveho Lazára, a slávnostnom vstupe Ježiša do Jeruzalema, farizeji konštatujú: „Pozrite, že nič nezmôžeme. Celý svet ide za ním.“ (Jn 20, 19) Ježiš je na vrchole slávy. Ježiš však vôbec, ani v tejto situácii nepodlieha túžbam davu. Chce byť Mesiášom takým spôsobom, ako si praje Otec. Nie militantný, ale pokorný, univerzálny kráľ.
„Ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“ Plynúce roky sú časom starnutia, ktoré s bolesťou vnímame ako stratu. Chceme dokonale užívať život, aby nám nič neuniklo. Smrť nie je pre mnohých relevantná téma. Ježiš nám dnes hovorí, že ak chceme skutočne začať žiť, musíme zomrieť. Biblický čas, nie je rieka tečúca z neznáma do neznáma, či nekonečný kolobeh. Naša viera nás učí, že v každom dianí je plán a Božia vernosť. Skutočnosť vytvára skutok, akcia, pohyb smerom k plodom, k budúcnosti. Preto symbolom biblického času je zrno, strom, z ktorého vzíde množstvo plodov.
„Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený.“ Ježiš oznamuje, že vrcholom jeho slávy bude smrť na kríži. Moment, v ktorom úplná porážka a úplné víťazstvo sú jedno. Ježiš chce, aby aj naša smrť bola ako jeho. Smrťou nás svet odhodí, ale Boh pozve k sebe, do svojho domu. Bolesti zomierania sú pôrodné, narodenia do plnosti života.
Fr. Šimon OP
