Zrnko horčice bolo považované v Ježišovej dobe za najmenšie. „Ono je síce najmenšie zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je väčšie než ostatné byliny a je z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia na jeho konároch.“ Stane sa z neho strom, ktorý preniká tri roviny: podzemnú, pozemskú, nebeskú.
Maličké zrnko prechádza tromi kozmickými dimenziami: podsvetím, zemou, nebom. Mnohí komentátori sa snažia vysvetliť, že sa nejedná o potešujúci obraz, že maličké semienko bude mať zázračnú budúcnosť! Otcovia Cirkvi v takom chápaní vidia riziko triumfalizmu. Ježiš sa prirovnal k zrnku horčice, aby naznačil, že ovocie môže priniesť iba vtedy, ak zomrie.
Vyjadril to aj svätý Pavol v liste Filipanom: „Ježiš Kristus sa uponížil, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí.“ (Flp 2, 8-10)
Fr. Šimon, OP
