Túto výzvu z úst kňaza počúvame viackrát počas svätej omše. Časté opakovanie spôsobuje, že bezmyšlienkovite odpovedáme: „I s duchom tvojím“. Táto výzva chce zmeniť čisto ľudský pohľad na spoločenstvo, ktoré počas svätej omše tvoríme. Nepríjemný pocit, že vedľa sedí nesympatický človek. Takýchto ľudí, ktorí nám nesedia, je v kostole obyčajne viac a táto skutočnosť nám kazí povznesenú náladu. Povieme si v duchu, nemajú hanby, všetci tí, ktorí žijú ako pohania a teraz navštevujú, nevieme, na čo, náš kostol?
Ak v nás prebiehajú takéto myšlienky, tak výzva kňaza: „Pán s vami“ je fackou, ktorú dostávame. Pretože sám Boh, náš Spasiteľ, sa priznáva ku každému človekovi a všetkých, ktorí sú prítomní v kostole, prijíma za svojich. Prostredníctvom kňaza nám oznamuje, že je tu prítomný pre všetkých, rovnako aj pre tých, ktorých by sme odtiaľ najradšej vyprevadili. Žiaden kňaz nemá pred sebou listy verným, ktorým má adresovať slová: „Pán s tebou XY… Boh oceňuje tvoje angažovanie… S tebou YZ Pán nie je, lebo si…“. Nikto nemá takýto zoznam.
Všetci pokrstení, ktorí s vierou, hoci nevierohodne stoja pred Bohom, sú svätí. Týmto titulom oslovoval svätý Pavol kresťanov. Pán je s nami, aby z náhodných osôb zhromaždených na jednom mieste vytvoril spoločenstvo. Pán Boh chce každého obdarovať posväcujúcou milosťou, aby sme vďaka jeho darom a blízkosti začali budovať veľké dielo vzájomnej jednoty. Je to aj prianie dobra inému. V každom z vás je Pán, Kyrios, ktorý premohol zlo a smrť. On chce aj vo vašich životoch konať víťazstvá.
Ľud odpovedá kňazovi: „I s duchom tvojím“. Táto odpoveď je vyjadrením, že aj v kňazovi je niečo špeciálne, čo nie je z neho. Pán Boh je v tvojom duchu. Je to istý druh komplimentu kňazovi, že veríme, že máš špeciálneho ducha na to, aby si mohol sláviť Eucharistiu. Výmena komplimentov, kňaz hovorí zhromaždeným, vravím vám, že Pán Boh je s vami, a oni zasa jemu, my tiež veríme, že ty nás môžeš týmito tajomstvami sprevádzať.
Počas svätej omše, aj v tomto dialógu, sa učíme postoju, v ktorom nie sú rovní a rovnejší. Miesto, kde nás zhromaždil Pán, prijímame jeden Chlieb a tú istú Dobrú Novinu. Ako píše sv. Pavol: „Pretože je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom tele“ (1 Kor 10, 17). Pán s vami, označuje Ježišovo vyznanie, vy ste mojím telom, nevestou, ktorej zostávam verný a o ktorú sa starám.
Cirkev je organizmus, telo Ježiša Krista, ktoré nie vždy je zdravé. Zhromažďujeme sa spoločne pred Bohom, aby nás v sebe zjednotil. Aby uzdravoval to, čo je zranené, a oživoval všetky naše odumreté komôrky. Potrebujeme mať túžbu, aby sa tento zázrak uzdravenia mohol uskutočniť. Na začiatku svätej omše sme vyzvaní, aby sme sa navzájom prijali ako bratia a sestry, zahrnutí prítomnosťou Pána, ktorý nás zjednocuje.
